Online Poker Správy

Blog zo 7.11.2010: V mojom poslednom blogu som spomenul, že sa mi vo Viedni darí veľmi dobre a bol som chipleader skoro stále od polovice dňa 2 až po finálovú 5-ku. Hral som dobre a mal som pocit, že mám nad stolom kontrolu, až kým nedošlo ku kľúčovej hre:

Myslím, že blindy boli 60k-120k, ante 15k . Bolo nás 5 a Luca navýšil na UTG. Dorovnal som s a dorovnal aj Martin na buttone. Flop prišiel K-8-5 s dvomi srdciami. Luca silno vsadil - 700k a zostávalo mu ešte 1.6 mil. . Dorovnal som s plánom zahodiť ak za mnou Martin navýši. Ak ma dorovná, tak zahodím na turne, ak mi nepríde K, alebo 9.

Na turn prišla 9 a Luca šiel so svojimi 1,6 mil. chipmi all-in. Martin mal okolo 2.8 mil. a videl som ho na jasnú drawing hand, keďže na flope iba dorovnal. Chcel som, aby zaplatil maximum, ak bude chcieť skúsiť trafiť flush a tak som šiel all-in tiež. A tu to začalo byť bláznivé.

Na rade je Martin, ktorý dlho rozmýšľa. Aj ja aj Luca sme all-in, čaká sa iba na neho. Rozmýšľal ako obarený nejakých 25-30s, a nakoniec povedal “Call.”

Dajme si nejaké to pozadie - Martin hral až do tejto chvíle SUPER tight, takže po jeho overcalle som čakal, že nemám šancu. Povedal som niečo ako “Uh oh, vyzerá to, že Martin má set.” Luca potom ukázal AA, na čo som povedal: “Som lepší” a ukázal som K9.

Martin opäť dlhšie rozmýšľal. Neotáčal svoje karty, pozeral na moje a Lucove, potom chytil tie svoje a ukázal 67o! Prekvapilo ma to z viacerých dôvodov:

1) Hral tak tight, že by som ho nikdy nebol tipoval na také karty
2) ROZMÝŠĽAL s nuts, aj keď už po ňom nikto nebol na ťahu
3) Po dorovnaní s NUTS svoje karty hneď neukázal

Za celý môj život som v TV nikdy nevidel horší slowroll, celé to bolo tak bizarné. Stále nechápem, prečo to Martin robil. Po mojom vypadnutí som sa ho na to opýtal a povedal niečo ako: “Bol to veľký pot.”

Skončiť na 4. mieste bolo pre mňa sklamaním. Pozitívne bolo aspoň že som vypadol pred prestávkou na obed a tak som mal čas stráviť chvíľu s Amandou a Stapesom ešte pred našou cestou do Rumunska.

Tú noc sme mali pár drinkov v “The BOX” .Nezostali sme však do neskorej noci, lebo ráno nás čakal let do Rumunska a nemali sme veľa času na spánok.

Po príchode do Rumunska sme sa nahlásili na izbu v Radissone v Bukurešti a mal som čas si na 20 minút ešte ľahnúť pred odchodom do štúdia.

Veľa rokov som po rumunsky nerozprával, takže som nevedel, ako dopadne moje interview v rumunčine. Ale povedal som si, že bude krátke, fajn a budem v pohode.

Interview však bolo vo futbalovej talk show. Veľa rozprávali o rumunskom futbale a držal som sa späť. Boli tam so mnou dvaja chlapi a problém bol v tom, že som nemal ani tušenia o kom alebo o čom rozprávajú. O rumunskej futbalovej lige neviem absolútne nič!

Toto “interview” navyše nebolo interview, ale hodinová LIVE show, v ktorej som bol po celú dobu jej trvania! Bola to pekná dávka adrenalínu, ale milujem ten pocit, keď som poriadne nervózny. Neexistuje žiadne interview na svete v angličtine, ktoré by mi spôsobilo nervozitu, ale interview v inom jazyku počas live show, to mi rušné chvíle privedie!

Po interview sme si šli zaúčinkovať v jednej cool rumunskej poker show, o ktorej vám nemôžem veľa povedať, ale opäť bolo všetko samozrejme v rumunčine.

Show prebiehala dobre a šiel som späť na hotel. Cestou som vyzdvihol Amandu a Stapesa a chceli sme ísť spolu niekde na večeru. Bolo už dosť neskoro a keďže bol pondelok bolo poriadne ťažké nájsť niečo otvorené.

Našťastie sme so sebou mali sprievodcu Sorina, ktorý nás previedol mestom a našiel veľmi pekné miesto na večeru. Bolo síce zatvorené, ale Sorin im naznačil, že majú otvorené a „uvedomili si, že majú“. “Áno, vlastne máme otvorené ešte hodinu.” Sorin je pekne presvedčivý

Bola to tradičná rumunská reštaurácia a vyzeralo to, že mohla byť postavená tak okolo roku 1800. Páčila sa mi.

Ďalší deň bol v Regen casino špeciálny turnaj, ale než som sa tam dostal, urobil som snáď 20 interview - všetky v štýle totálnej rýchlovky, opäť v rumunčine. Moja rumunčina sa dosť zlepšovala a cítil som sa stále pohodlnejšie. Vedel som, že domáci ocenia, že hovorím rumunsky, aj keď som sa vlastne v Rumunsku nenarodil. Mal som pocit, že si to naozaj vážia. Vo svojom jadre sa cítim byť Rumunom. Aj keď som sa tam nenarodil, bol som vychovávaný ako Rumun a na Olympiáde alebo Majstrovstvách sveta držím Rumunsku palce. Pri mojom pobyte v Rumunsku mi veľmi chýbali rodičia. Veľmi by sa im páčila tá pozornosť a som si istý, že by boli hrdí.

Hrali sme turnaj, no nemohol som tam ostať do konca, takže aj napriek vybudovanému veľkému stacku som musel začať hádzať s all-iny naslepo! Mal som naplánované interview a ak by to tak nebolo, veľmi rád by som ten turnaj s vyše 90 hráčmi dohral dokonca.

Stapes a Amanda hrali na turnaji tiež. Amanda vyletela dosť rýchlo, ale Stapes sa dostal ďaleko, takmer až na finálový stôl. Starali sa o nás ako o rockové hviezdy. Nielen ja som dostal všade doprevádzajúcu ochranku. Aj Amanda mala ochrankára, ktorý ju chránil pred fanúšikmi a médiami. Snažili sa nám so všetkým vyjsť v ústrety. Nikdy som nič podobné nezažil. Myslím, že “The PokerStars.net The Big Game” je tam veľmi obľúbená! Ha.

Bol som v zábavnej show “Happy Hour”, ktorá je v Rumunsku veľmi obľúbená, ďalšia z live show a myslím, že som to v nej zvládol extrémne dobre. Bola to mainstreamová show a v tom čase som už rumunsky hovoril celý deň, takže som bol schopný rozprávať normálnou rýchlosťou. Aj keď pár žartov som asi nepochopil, ale v cudzom jazyku je to jednoducho niekedy ťažké.

Potom som išiel na hotel, vyzdvihol som Amandu so Stapesom a šli sme na PokerStars party v štýle James Bond. Vošli sme dnu a opäť o nás bolo postarané ako v bavlnke. Robili všetko preto, aby sme sa cítili ako králi.

Na party ma predstavili, povedal som pár slov, urobil pár fotiek a potom sme si sadli a dali pár drinkov. Niekoľkokrát ma zobrali od Amandy a Stapesa a aj keď svojich známych nerád nechávam samých, oni obaja veľmi dobre zvládajú aj ťažké situácie a tak som sa o nich nemusel báť. Rýchlo si získali nových priateľov a bolo nám všetkým na party super. Rumunky si na party Amandu veľmi obľúbili, čo je veľmi ľahké, hlavne ak ku nim hovorila rumunsky! Naučila sa pár fráz a im sa to veľmi páčilo. Najprv som myslel, že odídeme skoro, ale boli sme medzi poslednými, ktorí party opúšťali!

Náš pobyt v Rumunsku bol krátky, ale veľmi sa mi páčil. Ďalšie ráno sme naskočili na lietadlo do Amsterdamu. Ubytovali sme sa v hoteli Amstel - pekný hotel. Nebol tak moderný, ako som zvyknutý, ale bol veľmi pekný. Boli sme na obede s Lexom a Evelyn v Dynasty, čínskej reštaurácii, ktorá bola naozaj skvelá. Potom sme sa trochu poprechádzali po okolí, mali pár drinkov a prišla noc. Mali sme na Amsterdam len jeden deň a to je jednoducho málo! Na všetkých miestach, kam sa dostaneme by sme potrebovali minimálne týždeň, aby sme sa mohli do života v nich viacej ponoriť, ale tešili sme sa aj z toho málo času v každej krajine.

Cestou domov sme mali zastávku v Londýne a potom už len nasadli do lietadla do LA. Po štarte lietadla som zaspal a prebudil som sa až keď sme už pristávali.Pred pristávaním ma museli zobudiť. Stapes a Amanda zaspali asi hodinu po mne, ale celý let spali tiež ako zabití. V ak krátkom čase to bolo strašne veľa cestovania.

Keď sme vystupovali z lietadla, napadla nás taká blbosť ísť von v našich nohavicových kompletoch. Nikdy predtým som to neurobil, ale myslel som si “prečo nie.” Povedali by ste, že prvýkrát čo to urobím narazíme hneď pri východe z letiska na nejakého paparazzi z TMZ, ktorý sa na mňa prilepí s foťákom a spýta sa ma čo robím v LA? Bol som veľmi prekvapený a nenapadlo mi nič vtipné, lol. Amanda uvidela fotoaparáty a zmizla ako blesk! Mala oblečenú veľkosť medium, v ktorej plávala a tak sa jej nečudujem, že nechcela byť na fotkách.

Tú noc sme v U.S.A. oddychovali a aj keď som si výlet v zahraničí poriadne užil, byť v LA nebolo tiež na zahodenie. Celkovo to bol skvelý výlet - 4. miesto, skvelá spoločnosť, kopec srandy, atď…ale teraz som späť vo Vegas a spamätávam sa. 4 krajiny za 5 dní – ten výlet mi pripadá ako keby trval mesiac, ale myslím to v dobrom.

*****************************************************************

Môj pobyt doma vo Vegas bude krátky. Zúfalo sa potrebujem opáliť, takže dúfam, že sa mi podarí aspoň jeden alebo dva dni stráviť golfom, skôr než pôjdem zase do LA na NAPT. Po LA ma čaká Barcelona a EPT a potom sa opäť na týždeň vrátim domov, pred odchodom na APPT do Sydney.

Som trochu naštvaný, ale ani neviem na koho presne sa mám hnevať. Decembrový WPT v Bellagio zmenil svoj dátum a ja som o tom ani netušil. Plánoval som sa vrátiť zo Sydney a hrať v Bellagiu, ale presunuli turnaj o týždeň dopredu, takže nebudem môcť hrať. Som z toho naštvaný, ale nič s tým neurobím. Keď som si robil plán na koniec roka, pozrel som na ich stránku a videl som že turnaj je plánovaný na 13. december. Niekedy po auguste bol turnaj presunutý na 3. december, ale ja už som naviazaný na Sydney, kam pôjdem so skupinou ľudí a všetko je už zaistené. Ach, je to len jeden turnaj - ale je to turnaj, na ktorom mám skvelú históriu. Vyhral som ho, hneď ďalší rok som skončil tretí a dva roky neskôr som bol chipleader pri dvoch zostávajúcich stoloch, ale po nabehnutí s KK do AA som sa nakoniec na final table nedostal. Čo už. PCA už máme za dverami a pred main eventom bude šťavnatý $100k buyin event.

Mám pocit, že všetko ide k lepšiemu, moja pokrová hra je na veľmi dobrej úrovni a konečne začínajú prichádzať výsledky. Dúfam, že skôr než začne rok 2011 sa mi podarí ešte párkrát sa dostať na turnajoch ďaleko a dostať sa späť do kruhu víťazov. Momentálne plánujem zase sa nalogovať do PokerStars a stráviť tam pekných pár hodín na $100-$200 a povenovať sa aj mojej micro challenge. Idem sa pripojiť… moja prezývka na PokerStars je mimochodom “KidPoker”.

Daniel Negreanu hrá v najväčšej online pokrovej herni - PokerStars. Vyskúšajte PokerStars aj vy!

Ďalšie blogové články Daniela Negreanu na PokerSpravy.sk

Prejsť na pôvodný blogový článok Daniela Negreanu v angličtine